V dňoch 7-8. júna 2022 sme sa zúčastnili XXVI. Ročníka českej konferencie Radionuklidy a ionizujúce žiarenie vo vodnom hospodárstve v Českých Budejoviciach.

Toto stretnutie sa zameriava najmä na odbornú verejnosť v oblasti legislatívy zaoberajúcej sa problematikou rádioaktívnych látok so zvláštnym zameraním na hydrosféru či problematiku prírodných rádionuklidov v oblasti upravovania pitných vôd. Konferenciu organizuje Česká vedeckotechnická vodohospodárska spoločnosť v spolupráci s Výskumným ústavom vodohospodárskym T.G. Masaryka.

Náš popredný odborník na rádiológiu a rádiochémiu, pán Ing. Tomáš Bouda, CSc. prispel prednáškou na tému „Primárny zdroj rádioaktivity banských vôd Ostravsko – Karvinského revíru“.

Naša spoločnosť ALS Czech Republic, s.r.o. bola v období 1. 2. 2019 – 1. 2. 2020 spoluriešiteľom projektu TAČR TITSSUJB 703 „Zmapovanie a stanovenie radiačných rizík kontaminovaných území – stanovenie primárneho zdroja/zdrojov“. Hlavným riešiteľom projektu bola firma Green Gas DPD a.s., Paskov a ďalším spoluriešiteľom bola firma E&H Services a.s. Konečným užívateľom projektu a zadávateľom bol Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť (SÚJB).

Úlohou ALS bolo v rámci projektu najmä vykonávanie všetkých rádiochemických a chemických analýz odobraných vzoriek podzemných vôd z miocenných bazálnych klastik (detritov), ​​ako aj rádiochemické a chemické rozbory podzemnej a povrchovej vody kvartérnych systémov odvalov karbónskych hlušín, ďalej rádiometrické rozbory hornín karbónskeho masívu (hlušinové odvaly) a dnových sedimentov Karvinského potoka.

Zo získaných dát vyplynulo, že vo vodách horninového prostredia detritu, silne zasolených, s výrazne redukčným charakterom, do vodného prostredia prechádzajú najmä izotopy rádia ²²⁶Ra a ²²⁸Ra. Izotopy rádia potom kontaminovali banské vody (zmes detritových a povrchových vôd) a s nimi sa dostávali na povrch, kde sa rádium čiastočne vylučovalo na dnových sedimentoch. V podzemných vodách kvartérnych hlušinových odvalov, ktoré majú rovnaké zloženie ako horniny detritu, už prevažuje oxidačné prostredie (výrazne vyšší obsah síranov vzniknutých oxidáciou sulfidov).

Primárnym zdrojom rádioaktivity banských vôd boli teda horniny detritu, ktoré niekedy ani nemuseli mať zvýšenú vlastnú rádioaktivitu prírodných rádionuklidov uránovej a tóriovej rozpadovej rady, ale ich vodné prostredie malo priaznivé podmienky pre prechod izotopov rádia z horniny do vodnej fázy (solanka, redukčné prostredie). Táto voda potom bola zdrojom rádioaktivity vypúšťaných banských vôd.

Tento projekt tak prispel k odhaleniu primárneho zdroja kontaminácie banských vôd Ostravsko – Karvinského revíru a na jeho základe je možné plánovať ďalšie potrebné činnosti.

Ďalší príspevok Ing. Tomáš Boudy, CSc. bol na tému „Vyhodnotenie závislosti pomeru aktivitných koncentrácií izotopov uránu 234U/238U a 235U/238U vo vodách na aktívnu koncentráciu ²³⁸U“.

Prezentované poznatky boli založené na analýzach viac ako 4000 vzoriek vôd na obsahy izotopov uránu ²³⁸U, ²³⁵U a ²³⁴U. Boli tiež vyhodnotené hodnoty týchto aktivitných pomerov pri cca 500 analyzovaných pevných vzorkách.

Štatistickým spracovaním rozsiahleho súboru dát sme vyhodnotili zaujímavé zákonitosti, ktoré môžu významne pomôcť pri vyhodnocovaní a interpretácii merania obsahu prírodných rádionuklidov v pitných vodách. Ide najmä o fakt, že zatiaľ čo pomery aktivít ²³⁵U/²³⁸U v prírodných vodách aj v horninách sú viac-menej konštantné, tak v najmä podzemných vodách, ale aj v niektorých pôdach, sedimentoch a horninách obvykle nezodpovedajú vypočítaným teoretickým hodnotám. Aktivitný pomer ²³⁴U/²³⁸U je rovný jednej len v uzavretých systémoch, napr. v niektorých mineráloch, ktoré neboli dlhodobo podrobené žiadnemu chemickému vplyvu. Vo vodách býva aktivitný pomer ²³⁴U/²³⁸U mnohokrát mnohonásobne vyšší, dôvodom je skutočnosť, že ²³⁴U v horninách vzniká rozpadom svojho materského nuklidu, ²³⁸U. Atómy ²³⁴U sa dostávajú do vodného prostredia oveľa ľahšie ako atómy jeho materského ²³⁸U pri chemickom ataku horniny podzemnou vodou. Čiastočne k zvýšeniu aktivity ²³⁴U voči ²³⁸U vo vodách prispieva aj to, že ²³⁴Th, krátkodobý produkt rozpadu alfa ²³⁸U, môže byť po atómovom odraze vo väčšej miere uvoľnený do vodného prostredia, kde sa veľmi rýchlo premení na ²³⁴U.

Spracovanie rozsiahleho súboru dát v analyzovaných vzorkách vôd tieto skutočnosti potvrdilo. Aktivitný pomer ²³⁵U/²³⁸U je konštantný, naproti tomu je aktivitný pomer ²³⁴U/²³⁸U vo významnej miere vyšší ako 1, celkový priemer tohto pomeru je 1,9. Hodnota tohto pomeru závisí od hydrochemických podmienok prostredia, dá sa však všeobecne povedať, že čím je nižšia celková objemová koncentrácia uránu resp. objemová aktivita ²³⁸U v podzemnej vode, tým je vyššia hodnota tohto pomeru.

Táto vysoko kvalifikovaná štúdia určite prispeje k lepšiemu poznaniu správania rádionuklidov v životnom prostredí.